Základnou formou pohybu človeka v prírode, kde sa vyvinul, bol telesný pohyb spojený so zberom rastlinnej potravy a lovom živočíchov. Úspech v týchto dvoch činnostiach bol rozhodujúci pre prežitie a bol vždy výsledkom veľkého pohybového úsilia a súčasne i zdrojom pohody a radosti.
V prirodzenom prostredí získavali možnosť žiť, rozmnožovať sa iba jedinci pohybovo a rozumovo zdatní, schopní sa postarať nielen o výživu, ale i o ochranu svojich rodín, rodov a kmeňov. K lovu zvierat a ochrane pred dravcami a nepriateľmi príroda viac prispôsobila mužov. Ženy, matky, ktorých prioritou bola vždy starostlivosť o potomstvo sa zameriavali na zber rastlinnej potravy. Všetky uvedené činnosti si od našich dávnych predkov po celé tisícročia vyžadovali neustále rozvíjanie a zdokonaľovanie pohybových schopností, hlavne silu, vytrvalosť, rýchlosť, obratnosť a zručnosť.
Telesné zaťaženie a radosť z úspešného lovu a zberu sa dlhodobo spájali s prosperitou spoločenstiev. Odrazom tohto procesu z biologického hľadiska bol rast pohybových schopností jedincov. Tento rast v časoch hojnosti, v období jari, leta a skorej jesene, sa však v prírode striedal s obdobiami nedostatku – neskorá jeseň a zima. V teplejších oblastiach synonymom nedostatku bolo sucho alebo obdobie monzúnových dažďov. Pre tieto situácie príroda vybavila človeka biologickým procesom úpadku. Hlad, ktorý plynul z nedostatku potravy, nútil našich predkov uchýliť sa do chránených priestorov. Tu nečinnosťou, spomalením všetkých telesných funkcií obmedzili spotrebu energie na minimum. Tento stav, nazývaný hibernácia, bol krajnou možnosťou na prežitie. Hibernácia sa spája s úpadkom všetkých telových sústav. Navonok je najviac viditeľná atrofia, zmenšenie a ochabnutie svalstva. Fyziologický zákon „funkcia tvorí orgán“ sa prejaví objektívne nezávisle od ľudského vedomia. Takto v lone prírody bola vytvorená nerozlučná dvojica, úpadok a rast, pričom úpadok sa spojil so sedavým spôsobom života a rast s fyzicky náročnou pohybovou činnosťou.
Realitou dneška je minimálna pohybová aktivita. Sedíme pri presune do práce, v práci, v jedálni, pri návrate domov, v čase oddychu pri televíznom vysielaní, pri internete, atď.. Výsledkom je, že cez mozog sa dostávajú do organizmu ľudí žijúcich prevažne v mestách, takmer výlučne biochemické informácie k procesu úpadku. Avšak, aby sme prežili svoje životy v zdraví, aby sme si udržali primeranú výkonnosť, obratnosť a pozornosť, spoločne ochraňovali a pripravovali pre život novú generáciu, aby sme sa zabávali a uzdravovali sa, potrebujeme v našom organizme denne podporovať proces rastu. Rozhodujúcimi podnetmi sú primerané každodenné pohybové zaťažovanie, vhodná, prevažne živá strava, kladné emocionálne väzby a skutočná chuť do života.
Naši predkovia zo živočíšnej ríše, od ktorých sme zdedili naše telá a fyzický mozog, žili milióny rokov vďaka aktívnemu pohybu. Keďže ľudia v modernej dobe žijú v relatívnom dostatku iba posledné storočie, nemohli prispôsobiť svoj organizmus na nedostatok pohybu. Dnes väčšinou netrpíme nedostatkom potravy, ale „hlad“ po pohybe v nás rastie či si to uvedomujeme alebo nie.
Prežitie v zdraví bude stále viac závislé od zakomponovania zmysluplných, fyzicky primeraných pohybových aktivít do nášho každodenného života. Takže jediná možnosť ako „prekabátiť“ náš vlastný mozog, aby sedavý spôsob života, ku ktorému nás otrocky pripútava život v mestách, si nevysvetľoval po svojom, je nahradiť „lov“ a „zber“ napríklad dynamickou chôdzou, behom, cyklistikou, plávaním a gymnastickými cvičeniami prekonávajúcimi hmotnosť vlastného tela alebo odpor externých záťaží, k čomu sa využívajú rôzne cvičebné náčinia a posilňovacie zariadenia.
Na tomto mieste je vhodné pripomenúť informáciu, že naše telo a mozog sú uspôsobené k šetreniu energie na útok či útek. Preto je pomerne náročné motivovať sa ku každodennému pohybovému zaťažovaniu. Ak však prekonáme nutkanie mysle k šetreniu energie a zrealizujeme vybrané pohybové aktivity, radosť sa určite dostaví. Primeraným objemom zaťažená svalová sústava dá totiž do nášho mozgu podnet na vylúčenie hormónu šťastia. Zaradenie pohybovej aktivity do nášho denného režimu pôsobí povzbudzujúco na naše emócie akými sú sebavedomie, duševná rovnováha a spokojnosť z dobre vykonanej práce. Nie menej zaujímavá je spokojnosť plynúca z pocitov, že patríme do spoločenstva výkonných a úspešných, psychicky a fyzicky zdravých.
Ďalším podnetom môže byť odpútanie sa od stresujúcich vplyvov prichádzajúcich z vonkajšieho prostredia i z vlastnej mysle. Jednoducho koncentrácia na pohyby jednotlivých častí tela a koordinácia pohybov celej pohybovej sústavy vo vhodnom tempe, spojené so správnym dýchaním, takýto účinok podporujú. Všetko uvedené môže byť odmenou za to, že sme prekonali vlastnú pohodlnosť.
